Život Prešova
online
online
Podľa riaditeľa Bavorského lesa má drevo v národných parkoch nulovú hodnotu
14.03.2005 Celý región
Národné parky (NP) neslúžia hospodárskym účelom a vyhlásením určitého lesa za NP sa hodnota dreva v ňom rovná nule. Základnou úlohou NP je totiž podpora prir...Národné parky (NP) neslúžia hospodárskym účelom a vyhlásením určitého lesa za NP sa hodnota dreva v ňom rovná nule. Základnou úlohou NP je totiž podpora prirodzených procesov v lesných biosystémoch. Uviedol to 10. marca v Prešove Karl Friedrich Sinner, riaditeľ NP Bavorský les v SRN.
Sinnera na prednáškové turné na Slovensko pozvalo Lesoochranárske zoskupenie (LZ) VLK so sídlom v Tulčíku v okrese Prešov, ktoré sa ako mimovládna organizácia angažuje v tom, aby aspoň časť lesov v kalamitou postihnutom Tatranskom národnom parku bolo ponechané na prirodzenú seberegeneráciu bez zásahu človeka. Ako zdôraznil náčelník LZ Juraj Lukáč, je NP Bavorský les jediným príkladom v Európe práve takéhoto prístupu. Sinnerov pobyt a diskusiu v Prešove a v Tatranskej Štrbe s občanmi a lesníkmi považuje preto Lukáč za akúsi misiu a odovzdanie posolstva, že príroda si so sebou sama vie lepšie poradiť ako s pomocou človeka.
Sinner uviedol, že v NP Bavorský les nechali padnutý les po veternej kalamite v rokoch 1982 až 1984 bez zásahu, drevo nespracovávali a nechali ležať tak, ako padlo. Urobili akurát náučný chodník okolo celej lokality, aby návštevníci videli, že si príroda so situáciou sama vie poradiť. \"Dnes je už tam nový les, \" poznamenal. Podľa neho v dôsledku kalamity nevzniklo žiadne nebezpečenstvo povodní a ani žiadne neboli. Reagoval tak na medializované varovania pred záplavami v súčasných Vysokých Tatrách.
Lukáč v tejto súvislosti konštatoval, že LZ nebráni ťažbe a likvidácii kalamity na území Tatranského národného parku. \"Realita je taká, že na 12 500 hektároch môžu lesníci ťažiť na území o rozlohe 12 250 hektárov a my vlastne bojujeme už o posledných 250 hektárov, veľmi cenných pri vstupe Tichej a Kôprovej doliny, \" informoval. Ako zdôraznil, \"tých 250 hektárov sme ochotní brániť veľmi tvrdo\". Zatiaľ ani krajský úrad, ani správa národného parku nepovolili ťažbu v tejto lokalite.
LZ VLK v tlačovej správe z 28. februára upozornil, že veľké holiny bez mŕtvych stromov a vyčistené potoky pripomínajúce tobogany, ako výsledok súčasného spôsobu likvidácie kalamity v Tatrách, môžu ohroziť pri jarných zrážkach a náhlom topení snehu podtatranské obce. Sneh sa na voľnej ploche roztápa podstatne rýchlejšie ako v tieni. Okrem toho spôsobuje ťažba dreva zmeny v štruktúre pôdy, čím znižuje jej vodozádržnú kapacitu. Popadané stromy naopak zmierňujú klimatické extrémy a spomaľujú jarné topenie snehu. Práve na túto stránku veci poukázal aj Sinner. Nie kalamita a sneh, ale nevhodná ťažba na veľkej ploche a čistenie potokov zvyšuje pravdepodobnosť povodní.
(jj)
Sinnera na prednáškové turné na Slovensko pozvalo Lesoochranárske zoskupenie (LZ) VLK so sídlom v Tulčíku v okrese Prešov, ktoré sa ako mimovládna organizácia angažuje v tom, aby aspoň časť lesov v kalamitou postihnutom Tatranskom národnom parku bolo ponechané na prirodzenú seberegeneráciu bez zásahu človeka. Ako zdôraznil náčelník LZ Juraj Lukáč, je NP Bavorský les jediným príkladom v Európe práve takéhoto prístupu. Sinnerov pobyt a diskusiu v Prešove a v Tatranskej Štrbe s občanmi a lesníkmi považuje preto Lukáč za akúsi misiu a odovzdanie posolstva, že príroda si so sebou sama vie lepšie poradiť ako s pomocou človeka.
Sinner uviedol, že v NP Bavorský les nechali padnutý les po veternej kalamite v rokoch 1982 až 1984 bez zásahu, drevo nespracovávali a nechali ležať tak, ako padlo. Urobili akurát náučný chodník okolo celej lokality, aby návštevníci videli, že si príroda so situáciou sama vie poradiť. \"Dnes je už tam nový les, \" poznamenal. Podľa neho v dôsledku kalamity nevzniklo žiadne nebezpečenstvo povodní a ani žiadne neboli. Reagoval tak na medializované varovania pred záplavami v súčasných Vysokých Tatrách.
Lukáč v tejto súvislosti konštatoval, že LZ nebráni ťažbe a likvidácii kalamity na území Tatranského národného parku. \"Realita je taká, že na 12 500 hektároch môžu lesníci ťažiť na území o rozlohe 12 250 hektárov a my vlastne bojujeme už o posledných 250 hektárov, veľmi cenných pri vstupe Tichej a Kôprovej doliny, \" informoval. Ako zdôraznil, \"tých 250 hektárov sme ochotní brániť veľmi tvrdo\". Zatiaľ ani krajský úrad, ani správa národného parku nepovolili ťažbu v tejto lokalite.
LZ VLK v tlačovej správe z 28. februára upozornil, že veľké holiny bez mŕtvych stromov a vyčistené potoky pripomínajúce tobogany, ako výsledok súčasného spôsobu likvidácie kalamity v Tatrách, môžu ohroziť pri jarných zrážkach a náhlom topení snehu podtatranské obce. Sneh sa na voľnej ploche roztápa podstatne rýchlejšie ako v tieni. Okrem toho spôsobuje ťažba dreva zmeny v štruktúre pôdy, čím znižuje jej vodozádržnú kapacitu. Popadané stromy naopak zmierňujú klimatické extrémy a spomaľujú jarné topenie snehu. Práve na túto stránku veci poukázal aj Sinner. Nie kalamita a sneh, ale nevhodná ťažba na veľkej ploche a čistenie potokov zvyšuje pravdepodobnosť povodní.
(jj)
0
www.ZIVOTPO.sk
